19.10.2007
˳
WEB-





?
?
!!!
. .



: - 볿 1596-1991.

: . -

, 25 2007 . 15 .



. . -
25.05.2006

Teologick? discipl?ny nech sa pod?vaj? vo svetle viery pod veden?m u?ite?sk?ho ?radu Cirkvi tak, aby posluch??i ?erpali vern? katol?cke u?enie z Boieho zjavenia, d?kladne do? vnikli, udrovali n?m svoj duchovn? ivot a vedeli ho hl?sa?, vysvet?ova? a obhajova? vo svojej k?azskej ?innosti.(??, 16)

Cie?om tohto ?l?nku [2] je dotkn?? sa d?leit?ch a aktu?lnych ot?zok z oblasti vz?jomn?ch vz?ahov a spojenia troch ?inite?ov: Cirkev, kanonick? pr?vo a teol?gia.

Ako je n?m v?etk?m zn?me, medzi teol?giou a kanonick?m pr?vom existuje tesn? spojenie. Teol?gia sa prejavuje a vte?uje sa v cirkevno-pr?vnych norm?ch, zv?raz?uj?c vz?jomn? ?trukt?rne vz?ahy, ktor? existuj? medzi ?ou a kanonick?m pr?vom. Pom?ha kanonick?mu pr?vu upres?ova? z?kladn? elementy ?trukt?ry Cirkvi, a teda: Cirkvi ako sviatosti, Cirkvi ako Boieho ?udu. V prvej kapitole dogmatickej kon?tit?cie Svetlo n?rodov sa hovor?: Ke?e v?ak Cirkev je v Kristovi akoby sviatos?ou ?ie znakom a prostriedkom d?vern?ho spojenia s Bohom a jednoty cel?ho ?udsk?ho pokolenia, chce - pokra?uj?c v diele predch?dzaj?cich koncilov - zrete?nej?ie vysvetli? svojim veriacim a cel?mu svetu svoju podstatu a svoje univerz?lne poslanie.. (LG, 1).

Kanonick? pr?vo v tejto ?trukt?re vystupuje ako pr?vo cirkevn?ho poriadku, pr?vo cirkevnej hierarchickej ?trukt?ry.

Uv?dzam tu v?eobecn? defin?cie, ktor? napriek v?etk?mu neukazuj?, o akej teol?gii a o akom kanonickom pr?ve je re?.

Ako je zn?me, okrem v?eobecnej teol?gie Cirkvi existuje v?chodn? a z?padn? teol?gia, teol?gia vlastnej obradovej trad?cie, napr?klad kyjevsk? ?i moskovsk? teol?gia a pod. Podobne v cirkevno-pr?vnom syst?me existuj? v?eobecn? cirkevn? pravidl?, a taktie rozhodnutia ?i miestne pr?vo, vlastn? kadej cirkvi svojho pr?va.

Nazrime do hist?rie. Do 12. storo?ia nebolo kanonick? pr?vo auton?mnym predmetom v ?t?diu a vedeckej elabor?cii. Vo formovan? pr?vnych noriem Cirkvi nach?dzame ist? elementy teologick?ho charakteru, ako aj r?zne vplyvy kult?rneho prostredia, ktor? formovali kanonick? pr?vo ako osobitn? vedn? odbor.

Na Z?pade sa kanonistika ako prv? vy?lenila od teol?gie ako samostatn? predmet. Stalo sa tak pr?ve po Tridentskom sneme, kde sa kanonick? pr?vo ako vedn? odbor st?valo st?le viac auton?mnym vo vz?ahu k teol?gii a z?skavalo v?lu?ne pr?vny charakter. Predn??ky kanonick?ho pr?va boli za?lenen? do po?tu predmetov, predn??an?ch v semin?roch. Tak?m sp?sobom z?skalo kanonick? pr?vo nie vedecko-teoretick?, ale praktick? charakter, a ?tudovalo sa v ?zkom vz?ahu s mor?lnou teol?giou; to z?rove? viedlo k presunutiu pr?vnickej met?dy form?lnej interpret?cie textov do sf?ry mor?lnej teol?gie, a preto boli teologick? pramene tie kanonick?mi prame?mi.

Na V?chode, pod?a slov Vlassiosa I. Pheidasa[4] kanonick? trad?cia nie je jedn?m z prame?ov pr?slu?nosti do Kristovho Tela, ale jedin?m prame?om kres?anskej viery a duchovnosti. Tajomstvo Boej oikon?mie v Kristovi je kon?titut?vnym prame?om kanonick?ho pr?va, lebo vtelenie Krista je kon?titut?vnym aktom zrodu Cirkvi. In?mi slovami je ?isto kanonick? pr?stup k Cirkvi nemon?, ak nepo??tame tajomstvo vtelenia n??ho P?na Jei?a Krista (triadol?giu a kristol?giu) a tajomstvo Cirkvi (ekleziol?giu). Tajomstvo vtelenia Krista, ktor? dop??a Boie stvorenie a pokra?uje v tajomstve Cirkvi, sa nach?dza v z?kladoch kadej kres?anskej antropol?gie. Pr?ve preto cirkevn? spolo?enstvo, ktor? sa prostredn?ctvom Sv?t?ho Ducha identifikuje v jedinom Kristovom Tele, predstavuje autentick? obsah kadej kres?anskej duchovnosti prostredn?ctvom svojej ??asti v sakrament?lnej sk?senosti Cirkvi, ktor? na?rt?va obrysy eklezi?lneho tela a prame? jeho ivota. Tak? je z?kladn? k?non kanonickej trad?cie [v?chodnej] cirkvi.

Pr?ve tieto krit?ri? nestr?caj? dodnes svoju hodnotu, pretoe tvoria nekone?n? kontext a nezamenite?n? ?rty duchovnej misie Cirkvi vo svete. Znamen? to, e v kadej epoche je potrebn? rie?i? nov? veci a nov? probl?my, s ktor?mi sa Cirkev stret?va neust?le navracaj?c sa ku kanonickej trad?cii a ako bolo spomenut? po?as prv?ch cirkevn?ch snemov: pr?ve toto je jej pastora?n? ?loha vo svete. V tomto v?zname vernos? v?chodnej cirkvi doslovne aj v ch?pan? kanonickej trad?cie prv?ho tis?cro?ia utv?ra z?klad, z ktor?ho sa rozv?ja kanonick? trad?cia na liturgickom poli a v?bec v sakrament?lnej Cirkvi, kde s? pr?tomn? triadol?gia, kristol?gia, ekleziol?gia a pod. a potvrdzuje ve?nos? kanonickej trad?cie v menliv?ch okolnostiach svojho dejinn?ho v?voja.

Na Z?pade patr? ve?k? pr?nos do rozvoja kanonick?ho pr?va sv. Raimondovi z Peniafortu. Spojitos? medzi teol?giou a kanonick?m pr?vom bola hlavnou t?mou jeho v?skumu. Sv. Raimondo z Peniafortu[5] rozvinul jus canonicum na modeli r?mskej pr?vnej trad?cie jus civile, a potvrdzoval, e jus canonicum zost?va teologickou vedou, ke?e je zaloen? na Zjaven? a koexistuje so Sv?t?m p?smom, s Trad?ciou a cirkevn?m u?en?m. Kanonick? pr?vo m? by? v ?plnom s?lade so Sv?t?m p?smom a Trad?ciou. Hoci vedel, e existuje o?ividn? rozdiel medzi dvomi predmetmi, napriek tomu ich povaoval za nerozdelite?n?.

Teda, ako vid?me z minul?ch storo?? cirkevn?ho z?konodarstva, nach?dzame harm?niu medzi teol?giou a kanonick?m pr?vom. Tieto dva vedn? odbory sa vz?jomne prel?naj?, koexistuj? ako vedn? v?klad a ako n?sledn? pr?vnicko-praktick? uplatnenie, v presved?en?, e teologick? princ?py potrebuj? vdy presn? pravidl? v ivote a e kanonick? normy maj? vdy vlastn? z?klad a interpret?ciu v teol?gii.

T?to ??astn? tendenciu zmenil u spomenut? Tridentsk? snem a u v CIC 1917 sa definoval ako ?isto pr?vny dokument. Po tom, ako Druh? vatik?nsky snem odmietol tak?to logiku, bol prijat? viac teologicko-pastora?n? pr?stup k cirkevn?mu ivotu. K dne?n?mu d?u obidva k?dexy, teda Codex Juris Canonici z 1983 Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium, ?iasto?ne odr?aj? toto existuj?ce nerozdielne spojenie medzi teol?giou a kanonick?m pr?vom.

K?nony Cirkvi s? historicko-teritori?lno-person?lne kodifikovan? kanonick? pr?vo. M?eme si to v?imn?? v K?dexe k?nonov v?chodn?ch cirkv?, ktor? predstavuje R?mskou stolicou prepracovan? CIC 1983 pre uni?tov, teda t?ch, ktor? boli a u nie s? pravosl?vnymi. Kanonick? pr?vo to s? pravidl? ustanoven? cirkevn?m z?konodarcom, ktor? tvoria jednotu so Sv?t?m p?smom (triadol?gia a kristol?gia) a Trad?ciou (ekleziol?gia, liturgika, patrol?gia, sakramentol?gia).

Na tomto mieste sa na?rt?va ot?zka, ?i kanonick? pr?vo m?e riadi? ivot Cirkvi?

??m je vlastne CCEO pre v?chodn? cirkvi v spolo?enstve s R?mom jedn?m z k?nonov alebo kanonick?m pr?vom?

Odpove? kanonick? pr?vo riadi Cirkev, lebo je Zjaven?m - prame?om Boej oikon?mie v Kristovi. Ako som u povedal: vtelenie Krista je kon?titut?vnym aktom Cirkvi vo svete, pred?en?m Kristovho tela.

?o sa t?ka CCEO, odpove? znie: Jedna kniha nem?e odr?a? kanonick? pr?vo Cirkvi, t?m viac, ak vylu?uje Sv?t? p?smo (kristol?giu, tiadiol?giu) a Trad?ciu (ekleziol?giu, patristiku, liturgiku, sakramentol?giu). Jedna kniha m?e by? len k?nonom a v takom pr?pade sa m? prij?ma? v?lu?ne miestnymi cirkvami sui iuris pre seba sam?ch. iadna cirkev nem?e tvori? k?nony inej cirkvi.

Zato cirkevn? pr?vo je jedno pre v?etk?ch. Ak v?chodn? cirkvi v spolo?enstve s R?mom s? miestnymi cirkvami, s? potom subjektom jedin?ho kanonick?ho pr?va tvoria si k?nony, ktor? v danej historickej, teritori?lnej a person?lnej situ?cii reguluj? rozmer ich sakrament?lnej sk?senosti. V danom okamihu neexistuje tak? dokument, ?i dokonca zodpovedaj?ci syst?m dokumentov, ktor? by sme mohli nazva? K?nonom v?chodn?ch cirkv? v spolo?enstve s R?mom. CCEO je r?mskym pojmom Cirkvi, jednako nie v?chodn?m. Ak si vezmeme partikul?rne pr?vo je to dodatok ku CCEO.

Ak m?me ?pecificky hovori? o jednej z ve?k?ch cirkv? v spolo?enstve s R?mom, aby sme uviedli konkr?tny pr?klad, spomenieme kyjevsk? cirkev. Miestne pr?vo[6] by mohlo by? ?isto slovansk?m term?nom pre ozna?enie s?boru k?nonov tejto cirkvi. Boli by to k?nony nap?san? na z?klade vlastnej pravosl?vno-katol?ckej tis?cro?nej trad?cie, vlastnej kyjevskej liturgie, vlastn?ho ch?pania cirkevnej ?trukt?ry. V takej koexistencii prame?ov Zjavenia, ot?zky jurisdikcie by neprevy?ovali it? vieru a pravdivos? sv?t?ch tajomstiev a tak? s?bor k?nonov by sa mohol sta? nadkonfesijn?m. Pre nap?sanie tak?hoto miestneho pr?va treba ma? s??asne svoju teol?giu. Ke?e tak?to teol?gia e?te v kyjevskej cirkvi v spolo?enstve s R?mom nie je sformovan?, hovori? o miestnom pr?ve je e?te zav?asu. Ke?e v kyjevskej cirkvi v spolo?enstve s R?mom niet ?pln?ho pochopenia vlastn?ho ivota v Bohu (teol?gia) a vlastnej Cirkvi (ekleziol?gia), potom jej miestnym pr?vom, teda interpret?torom kanonick?ho pr?va zost?va K?dex k?nonov v?chodn?ch cirkv?. Ak kyjevsk? cirkev e?te viac dozrie, (?i in? cirkev v spolo?enstve s R?mom), ?o pr?ve aj rob?, bude m?c? rozhodn?? pokojn?m sp?sobom, e nie je to K?dex k?nonov v?chodn?ch cirkv?, kto ju riadi, ale ona riadi jeho a pr?de ?as, kedy ho aj ?plne zamen?.

Preklad z ukrajinsk?ho jazyka: PhDr. Val?ria Jur??kov?

[1] Dekr?t o k?azskej form?cii, (Optatam Totius), ??. vatik?nsky koncil.

[2] Obsahom tohto ?l?nku je predn??ka, ktor? mal ICDr. M. Dymyd na GTF PU v Pre?ove 27. 4. 2006.

[3] Dogmatick? kon?tit?cia o Cirkvi, (Lumen Gentium), ??. vatik?nsky koncil.

[4] PHEIDAS, V. I.: Droit Canon - Une Perspective Orthodoxe; porov. http://www.myriobiblos.gr/texts/french/pheidas_droit.html (20. 4. 2006).

[5] Oh?adom talianskych kore?ov sv. Raimonda porov. http://www.hottopos.com/vdletras2/sorgia.htm (20. .4. 2006).

[6] Term?n miestne pr?vo - ??????? ????? je v s??asnosti pomerne nezn?mym a ? v?chodn? cirkvi v spolo?enstve s R?mom pou?vaj? v svojom u?en? iba term?n partikul?rne pr?vo. Zato medzi t?mito dvoma pojmami existuje rozdiel: partikul?rne pr?vo to s? dodato?n? k?nony predv?dan? CCEO pre spresnenie platnosti z?kona vydan?ho r?mskym p?peom pre tzv. svojpr?vnu v?chodn? Katol?cku cirkev; miestne pr?vo - ??????? ????? to s? k?nony, ktor? kodifikuj? ?pln? ivot miestnej cirkvi na z?klade celej nieko?ko storo?nej koncili?rneho, synod?lneho, liturgick?ho a in?ho dedi?stva, prijat? synodou biskupov, vyhl?sen? hlavou danej miestnej cirkvi a poehnan? r?mskym p?peom.

2005-2006 icl.org.ua
CL, 2005-2006. :